Úroveň služieb je najlepším meradlom ekonomickej vyspelosti každého štátu. Zabezpečujú denné potreby obyvateľstva a sú aj úzko spáté s cestovnýcm ruchom (ubytovanie, stravovanie, obchod). Práve služby sú jedným z najmenej rozvinutých úsekov nášho hospodárstva. Premenou súčasnej ekonomiky dochádza k ich privatizácií, čo vytvára predpoklady pre ich skvalitnenie.
Služby sú druhou ekonomickou činnosťou poskytovania užitočného efektu svojím priebehom vo výrobnej sfére a vo sfére obehu a spotreby.
V oblasti spotreby môžu uspokojovať potreby celej spoločnosti (štátna správa, obrana, bezpečnosť ) alebo jednotlivcom (služby obyvateľstvu )
Podľa využívania služieb je možné posudzovať životnú úroveň obyvateľstva.
Vo vyspelých krajinách zamestnávajú rôzne formy služieb viac než 50% ekonomicky aktívnych obyvateľov.
Komplex zariadení, kt. zabezpečujú v danom regiónu alebo sídle predpoklady pre poskytovanie služieb, súhrne nazývame infraštruktúra.
Služby tvorí: sociálna starostlivosť, zdravotnícka starostlivosť, školstvo, finančníctvo, administratíva, maloobchod, zahraniční obchod, ubytovanie a stravovanie, telovýchova a rekreácia
V službách býva veľká potreba ľudskej práce. Niektoré sú nezárobkové (zabezpečuje ich rozpočet štátu, obcí či ďalších inštitúcií), iné zárobkové (finančníctvo, kúpeľníctvo )
Každý okruh služieb je charakterizovaný špecifickou sústavou zariadení s rôznou úrovňou vybavenosti a rôznou klientelou. Hustota a veľkosť obslužných zariadení odpovedá počtu užívateľov a frekvenciou ich návštev.
Dopyt po službách výrazne ovplyvňuje hustota zaľudnenosť, veľkosť sídiel a životná úroveň obyvateľstva. Ponuka služieb je daná vyspelosťou ekonomiky, rozmiestnením výroby, vybaveností dopravnej siete, kvalitou pracovných síl a objemom investícií.
Pre vznik služieb je potreba určitého počtu zákazníkov. Niektoré služby vyžadujú menší počet zákazníkov (to sa týka napr. obchodu s potravinami, reštaurácií)-tieto služby sú označované ako služby 1. rádu.
Rádovosť služby sa zvyšuje s vyšším počtom zákazníkov a väčšie rádové služby potrebujú tiež väčšie zázemie. Preto sú napríklad školy, divadla, súdy, banky len vo väčších mestách.
Všetky služby majú určitý minimálny počet užívateľov. Tento najnižší počet užívateľov sa nazýva prah služieb.
Služby a ich zariadenia sú umiestňované v sídlach. V jednom sídle býva viac druhov služieb rovnakého rádu. Počet miest so službami vyššieho rádu je nižší než počet miest so službami rádu nižšieho. Sídla so službami vyššieho rádu slúžia i širokému zázemí.
