Ak sa chceme zaoberať perspektívami vidieckeho osídlenia, mali by sme najskôr vedieť, čo vlastne vidiecke sídlo je. Zatiaľ neexistuje jednotne na celom svete platná definícia vidieckeho sídla, lebo každá krajina má na jeho vymedzenie vlastné parametre od počtu obyvateľov cez funkcie až po infraštruktúru. Na Slovensku chápeme pod vidieckym sídlom spravidla sídlo s počtom obyvateľov menším ako 5000, ktorých je na našom území 2759. Avšak vidiecke sídlo môžeme lepšie chápať ako určitý priestor (lokalitu), ktorá sa svojimi funkciami, skladbou obyvateľstva, architektúrou obydlí líši od mestských sídel.
Geografická poloha v strede Európy a prírodná krajina vytvorili podmienky pre osídlenie Slovenska od najstarších čias ľudskej histórie. Predchodcovia človeka osídľovali územie Slovenska už pred 250 000 rokmi. Dôkazom najstaršieho osídlenia je nález travertínového odliatku lebky neandertálskeho človeka t Gánoviec pri Poprade, ktorý je starý 80 tis. Rokov. Mladšie nálezy tohto pračloveka sa našli aj v Šali, v Čertovej peci pri Radošine a v Spišskom Podhradí.
V súčasnosti (2002) je na Slovensku 2 745 vidieckych obcí, v ktorých žije len 45 % obyvateľov. Za vidiecke obce považujeme tie, ktoré nemajú štatút mesta. Obec je administratívno-štatistická jednotka a môže sa skladať z jedného alebo viac sídiel.
Problém definície a vymedzenia miest resp. ich odlíšenie od vidieckych sídiel nie je jednoznačne vyriešený ani v priestore ani v čase. Všeobecne sa najčastejšie používajú kritéria 1, historicko-právne : nazývane v súčasnosti administratívno-správne kritérium. Mestá dostávali mestské privilégia od kráľov a veľmožov. Mestský štatút dostávajú mesta dodnes.
Ku koncu roka 2003 žilo obyvateľstvo Slovenska v 2 891 obciach (vrátane 4 vojenských obvodov), z toho v 138 mestách a 2 753 vidieckých obcí. V mestách žilo 55,7% z celkového počtu obyvateľov SR. Na 1 obec pripadlo 1 861 obyvateľov.
