Strojársky a elektrotechnický piemysel zaraďujeme do sekundárneho sektoru hospodárstva. Je jedným z najdôležitejších odvetví priemyslu, najmä v našej krajine. Slovensko sa podľa môjoho názoru ešte stále nachádza v industriálnej fáze vývoja, kedy sa jeho výroba a zamestnanosť ešte stále orientuje na sekundárny sektor a najmä na priemyselnú výrobu.
Priemysel je hlavnou zložkou národného hospodárstva SR. Na tvorbe národného dôchodku sa podieľa jednou tretinou. Jeho súčasný stav, odvetvová štruktúra a priestorové rozloženie sú výsledkom vývoja minulosti. Priemyselná výroba na Slovensku sa rozbiehala od začiatku 19.stor. Remeselné dielne a manufaktúry sa pomaly menili na továrne, pričom súčasne vznikali aj nové továrne. Podstatou vzniku tovární bolo zavádzanie strojovej výroby. V roku 1832 dali do prevádzky parný stroj v súkenke v Haliči pri Lučenci. Strojová technika prenikala aj do iných odvetví a podmienila ich rozvoj. Rozvíjali sa tradičné priemyselné odvetvia, ako ťažobný priemysel, železiarstvo, drevársky, textilný, sklársky, garbiarsky a papiernický priemysel.
Chemický a gumárenský priemysel zaznamenal svoj najdynamickejší rozvoj najmä po 2.svetovej vojne. Chemický priemysel je zameraný na výrobu základných chemických produktov – anorganických a organických chemikálií, na výrobu syntetických látok a pod. Územie Slovenska má veľmi pestrú geologickú stavbu. Vyskytujú sa tu takmer všetky druhy minerálnych surovín. Ich ložiská sú. Až na malé výnimky, chudobné, preto je náš priemysel odkázaný na dovoz surovín ako:
Keramika je súhrny názov úžitkových a ozdobných predmetov vyrobených z vhodných hlinitých surovín formovaním, sušením a vypálením. Niektoré výrobky sa ešte zdobia. Pre svoje výborné vlastnosti sa používa v mnohých priemyselných odvetviach, v stavebníctve, v elektrotechnike, v chemickom priemysle, ako výmurovka v hutníckom priemysle, v cementárskych peciach. Na Slovensku máme vlastné ložiská kvalitných keramických suroví, preto sa tu rozvinul keramický priemysel. Denne sa s keramikou stretávame v podobe tanierov, mís, šálok, váz, kvetináčov atď.
História a začiatky textilného priemyslu na Slovensku
Výroba textílií pre vlastnú potrebu, na území Slovenska doložená archeologickými vykopávkami už v praveku, zostala v mnohých slovenských oblastiach až do 20.storočia doménou domácej výroby. V stredoveku sa ňou začali zaoberať špecializované remeslá (barchetárstvo, tkáčstvo, súkenníctvo, rukavičkárstvo).
Vznik, vývoj a rozmiestnenie rudných ložísk na Slovensku sú úzko späté s geologickými procesmi, ktorými sa formovali Západné Karpaty.
V súčasnosti je 41 % územia Slovenska pokrytých lesmi, v ktorých zásoba dreva dosahuje vyše 396 mil.m3. V nadväznosti na rozvoj lesného hospodárstva bol vybudovaný drevospracujúci priemysel, ktorého súčasná výkonnosť predstavuje 7,3% z priemyselnej výroby SR.
Automobilový priemysel sa stal pre Slovensko bezprecedentnou výzvou i príležitosťou súčasnosti. Reprezentuje komplexnú oblasť HighTech, vysoko konkurenčnú, v ktorej môže byť úspech zaistený len prostredníctvom zásadnej reštrukturalizácie a trvalých inovácií. Automobily sa stávajú komplexnými systémami, ktoré využívajú najpokrokovejšie technológie a sú motorom ich ďalšieho vývoja.
V dnešnom svete si život bez skla nedokážeme predstaviť. Človek potrebuje nápojové sklo, zrkadlá, žiarovkové banky, okuliare, šošovky do fotoaparátov. Sklo vpúšťa do bytu svetlo, moderné dopravné prostriedky potrebujú bezpečnostné sklá, vedec zasa laboratórne náradia. Sklo sa v minulosti používalo len na výrobu úžitkových a dekoratívnych predmetov.
Polygrafický priemysel je odvetvie zabezpečujúce tlač – kníh, časopisov, reklamných tlačovín, billboardov, tlač obalov výrobkov, cenín. Na Slovensku je niekoľko veľkých tlačiarní, ktoré boli prevažne založené už v prvej polovici 20. storočia, prípadne ešte skorej (najstaršie tlačiarne Neografia Martin – 1869, Slovenská Grafia Bratislava – 1921, Versus Bratislava - 1919), a veľké množstvo malých tlačiarní, tlačiacich špecializované zakázky – aké druhy zákaziek tlačiareň tlačí sa odvíja od strojového vybavenia. V súčasnosti sa presadzuje digitálna tlač, ktorá umožňuje tlačiť veľkoformátovo – firmy Bittner, BigBoard (Bratislava), a takisto umožnuje tlačiť nízkonákladovo bez predraženia ktoré by nastalo pri klasickej tlači – množstvo malých firiem s niekoľko zamestnancami.
Vodné dielo Gabčíkovo, pôvodne projektované a stavané ako súčasť sústavy Vodných Diel Gabčíkovo - Nagymaros, leží na Dunaji poniže Bratislavy, hlavného mesta Slovenskej republiky. Stavba sa začala realizovať podľa takzvaného "spoločného zmluvného projektu", ktorý bol vypracovaný obidvoma stranami v roku 1976 a bol technickým podkladom pre vytvorenie medzištátnej zmluvy v roku 1977.
Najvýznamnejšími využívanými neobnoviteľnými zdrojmi energie v Slovenskej republike sú:
1. fosílne palivá – hnedé uhlie, čierne uhlie, zemný plyn, ťažký vykurovací olej
2. jadrové palivá – urán
Jadrová energetika na Slovensku sa začala rozvíjať v úzkej spolupráci s bývalým ZSSR. Dohoda o výstavbe prvej jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach v spolupráci s vtedajším ZSSR bola podpísaná v roku 1956, výstavba začala v roku 1958.
Dominantná časť elektrickej energie pochádzajúcej z fosílnych palív je na Slovensku produkovaná v elektrárňach patriacich spoločnosti Slovenské elektrárne a. s. Činnosť a funkcia tepelných elektrární je v rámci elektrizačnej sústavy SR významná, predstavujú významné zdroje pracujúce v základnom zaťažení alebo v pološpičkovom režime. V roku 2005 bolo v tepelných elektrárňach vyrobených 4 260,8 GWh z celkového množstva 25 575,4 GWh elektrickej energie vyrobenej v Slovenských elektrárňach, a.s. Okrem toho je na území Slovenskej republiky viacero podnikových elektrární, ktoré prebytočnú elektrickú energiu odovzdávajú do verejnej siete.
Jadrové elektrárne Jaslovské Bohunice a Mochovce v súčasnosti vyrábajú okolo 50 % elektrickej energie v SR. Jadrovú elektráreň Mochovce tvoria štyri bloky VVER 440 s reaktormi typu V213 so zvýšenou bezpečnosťou. Prvý blok bol spustený v roku 1998, na druhom bloku v roku 2000 prebiehali jednotlivé etapy energetického spúšťania a po ukončení všetkých testov energetického spúšťania blok prešiel do trvalej prevádzky, tretí a štvrtý blok sú vo fáze výstavby, ktorá je od roku 1994 prerušená. Každý blok SE-EMO vyrobí ročne asi 3 000 MWh elektrickej energie, čo pokrýva takmer 10 % spotreby elektrickej energie na Slovensku.
