SR je vnútrozemský štát ležiaci v srdci Európy. Svojou rozlohou 49 035 km2 je veľkosťou na 126. mieste. V rámci EUR na 27. mieste. Je pretiahnuté v Z – V smere. 428 km a na šírku 195 km, najužšie je 76 km.
Na juhozápadné Slovensko zasahuje severný okraj Panónskej panvy a zvyšok Slovenska vypĺňajú Karpaty. Prírodné celky Európy sú: Východoslovenská platforma, Kaledónska sústava, Hercínska sústava, Uralská sústava, Alpsko – Himalajská sústava a Stredoatlantický chrbát.
Rozvodnica medzi Čiernym a Baltským morom sa nachádza na chrbátniciach týchto geomorfologických celkov: Čergov, Spišsko-Šarišské medzihorie, Levočské vrchy, Kozie chrbty, západná časť Vysokých Tatier. Vzhľadom na to, že Karpatský oblúk je posunutý na sever a rozvodie prebieha prevažne po súvislejšom páse flyšových pohorí, väčšina územia 96% patrí k úmoriu Čierneho mora a len malé územie 4% na severe štátu je odvodňované do Baltského mora.
K hraniciam Slovenska sú najbližšie tieto námorné prístavy: Trieste (Tal.), Štetín (Poľsko), (námorné loďstvo a ich domovský prístav), Gdansk (Poľsko), Hamburg (Nemecko), Rijeka (Chorvátsko)
Na Záhorskej, Východoslovenskej nížine a Panónskej panve je priebeh izohypsy oddeľujúcej nížiny od vysočín dosť nevýrazný, to znamená, že izohypsa je dosť podobná s hranicou nížin. V kotlinách na juhu stredného Slovenska jej priebeh nie je už taký jednoznačný. Menšie časti zasahujú do pohorí a nachádza sa tu aj malý ostrovček Cerovej vrchoviny.
Poloha v miernych geografických šírkach určuje predovšetkým podmienky na rozšírenie rastlinných spoločenstiev, s príslúchajúcimi živočíšnymi spoločenstvami a pôdnymi typmi, limituje tiež pestovanie poľnohospodárskych plodín.
Poloha Slovenska v daných geografických šírkach určuje celkový charakter klímy v miernej klimatickej oblasti so striedaním ročných období, čo ovplyvňuje aj hospodársky život na Slovensku. V čase jarnej a jesennej rovnodennosti dopadajú lúče napoludnie na rovnobežku 48º pod uhlom 42º. V čase letného slnovratu dopadajú slnečné lúče na to isté miesto pod uhlom o 23,5º väčším, v čase zimného slnovratu pod uhlom o 23,5º menším. V dôsledku toho dostáva naše územie v letnom polroku o takmer 3x viac slnečného žiarenia ako v zimnom polroku. To vyvoláva rytmické zmeny v prírode a zasahuje aj do sociálneho života. Ročnými obdobiami sú podmienené agrotechnické termíny v poľnohospodárstve, podľa nich sa plánujú dovolenky, rekrácie a pod. Poloha v miernych geografických šírkach tiež limituje pestovanie poľnohospodárskych plodín.
Vnútrozemská poloha je nevýhodná pre Slovensko z hľadiska námornej dopravy a absencie prímorskej rekreácie, lebo mnohé štáty (Anglicko, Španielsko) využívajú námornú dopravu, ktorú nemáme, na vybudovanie svojej ekonomiky. Nevýhody zmierňuje prístup po Dunaji k Severnému moru vďaka kanálu Rýn-Mohan-Dunaj.
Výhoda vnútrozemskej polohy spočíva v tom, že umožňuje kontakty s ostatnými štátmi na všetky svetové strany. Uskutočňuje sa tranzitná doprava iných štátov cez naše územie, čo pri zachovaní opatrení na ochranu ŽP môže pre nás znamenať finančný zisk.
Existencia Karpát a podunajskej nížiny podmieňuje veľké kontrasty výšok, pestrosť geologickej stavby, tvarov reliéfu, teplôt, zrážok, pôd, rastlinnej pokrývky i živočíšstva.
Po Karpatoch prebieha hlavné európske rozvodie medzi Baltským a Čiernym morom. Slovensko predstavuje klenbu z ktorej sa rieky excentricky rozbiehajú. Nevýhodou je, že rieky u nás len pramenia a rýchle odtekajú do susedných štátov. Riečna sieť u nás je preto hustá ale rieky s výnimkou Dunaja majú relatívne málo vody, ktorá je nevyhnutná pre priemysel, sídla, lodnú dopravu. Jedinou splavnou riekou a zároveň výhodou je Dunaj a prístup po ňom k Čiernemu moru a prostredníctvom kanálu Rýn – Mohan - Dunaj aj k Severnému moru.
Fyzickogeografická poloha SR
- mierne geografické šírky: mierna klíma so striedaním ročných období, na základe čoho sa vytvorili podmienky pre rozšírenie prislúchajúcich rastlinných a živočíšnych spoločenstiev, pôdnych typov; ročné obdobia podmieňujú agrotechnické termíny, plánovanie dovoleniek a rekreácie a pod.
S: Oravská Polhora, pri Babej hore: 49o 37´ s.g.š.
J: pri Patinciach, na Dunaji: 47o 44´ s.g.š.
Šírkové rozpätie: 1o 53´
Z: pri Záhorskej Vsi, na rieke Morave: 16o 50´ v.g.d.
V: pri Novej Sedlici: 22o 34´ v.g.d.
Dĺžkové rozpätie: 5o 44´ (časový rozdiel cca 23 min.)
- pásmo stredoeurópskeho času (miestny čas poludníka 15o v.g.d.)
- územím prechádzajú rovnobežky 48o a 49o s.g.š.
- vnútrozemská poloha: nevýhodná z hľadiska námornej dopravy a absencie prímorskej rekreácie, prístup iba k Čiernemu moru (Dunaj) a Severnému moru (kanál Dunaj-Mohan-Rýn), najbližšie je Jadranské more (540 km od geometrického stredu SVK a 365 km od hraníc); výhodná z hľadiska kontaktov s ostatnými štátmi na všetky svetové strany, podmieňuje tranzitnú dopravu cez územie
- rozhranie vplyvu oceánskych a kontinentálnych vzduchových hmôt
- Karpaty a podunajské nížinné kotliny (Alpsko-himalájska sústava) podmieňujúce veľké kontrasty v nadmorských výškach, pestrosť geologickej stavby, tvarov reliéfu, teplôt, zrážok, pôd, rastlinstva a živočíšstva; rozdielne podmienky pre poľnohospodárstvo, zakladanie sídiel, vedenie komunikácií a i.
- 45 % povrchu tvoria nízke vysočiny, 41 % nížiny, 13 % stredné vysočiny a 1 % vysoké vysočiny
- najnižší bod: 94 m.n.m. (výtok Bodrogu), najvyšší bod: 2 655 m.n.m. (Gerlachovský štít), výškový rozdiel 2 561 m.n.m.
- hlavné európske rozvodie medzi Baltským a Čiernym morom, hustá riečna sieť s málo vodnatými riekami, okrem Dunaja (rieky na území pramenia, ale rýchlo z neho odtekajú)
- hraničné geomorfologické celky s Poľskom: Kysucké Beskydy, Oravské Beskydy, Podbeskydská brázda, Podbeskydská vrchovina, Oravská kotlina, Skorušinské vrchy, Tatry, Podtatranská brázda, Spišská Magura, Pieniny, Ľubovnianska vrchovina, Busov, Ondavská vrchovina, Laborecká vrchovina, Bukovské vrchy
- hraničné geomorfologické celky s Českom: Biele Karpaty, Javorníky, Turzovská vrchovina, Moravsko-sliezske Beskydy, Jablunkovské medzihorie
- hraničné geomorfologické celky s Maďarskom: Cerová vrchovina, Bodvianska pahorkatina, Slovenský kras, Košická kotlina, Slanské vrchy, Zemplínske vrchy, Východoslovenská nížina (rovina, pahorkatina)
- hraničné geomorfologické celky s Ukrajinou: Východoslovenská nížina (rovina, pahorkatina), Vihorlatské vrchy, Beskydské predhorie, Bukovské vrchy
- hraničné rieky: Dunaj, Ipeľ, Morava, Dunajec, Poprad, Tisa
