- najväčší vplyv má reliéf prostredníctvom nadmorskej výšky, aj expozícia reliéfu, menej oceanita a kontinentalita, lesná pokrývka, väčšie vodné plochy a človek, v prvom rade však slnečná radiácia a atmosférické procesy
- teplota ovzdušia: teplotný gradient 0,52 (v júli 0,63 a v januári 0,33); inverzia – obrátené zvrstvenie vzduchu, najmä v zime pri A; najteplejšie územia – Podunajská nížina (Štúrovo 10,2 a Bratislava-letisko 9,7) a Východoslovenská nížina (Trebišov 8,9 a Somotor 9,4); najchladnejšie územia – Tatry (Lomnický štít –3,9) a N. Tatry (Chopok –1,2); najchladnejší mesiac – január (pod –10 N. Tatry a Tatry, Lomnický štít –11,3, Podunajská a Záhorská nížina –1 až –2, Východoslovenská nížina –3 až -4); najteplejší mesiac – júl (Podunajská a Východoslovenská nížina cez 20, Štúrovo 20,4, Lomnický štít 3,8 a Chopok 6,9); jeseň teplejšia (menšie teplotné výkyvy) ako jar
- Alisovova klasifikácia: mierne klimatické pásmo, kontinentálno-európska časť
- Köppenova klasifikácia: rozhranie mierneho podnebia (C) bez pravidelenej snehovej pokrývky a lesného (boreálneho) podnebia (D) s pravidelnou snehovou pokrývkou v zime; najvyššie horské polohy nad 1 650 m.n.m. patria do snehového tundrového podnebia (ET), kde má najteplejší mesiac 10-0 stupňov; Z SVK do 400 m.n.m. tvorí oblasť bukovej klímy (Cfb), f = celoročné rozdelenie zrážok, b = aspoň 4 mesiace je viac ako 10 stupňov; Podunajská nížina – Cfbx (kukuričná klíma), x = teplé leto s maximom zrážok na jeho začiatku (koniec mája - začiatok júna), po ktorom nasleduje suché leto; V SVK a horské oblasti – Dfb (buková klíma) a Dfc (brezová klíma), boreálna klíma s chladnou zimou (januárový priemer pod –3), letné obdobie má aspoň 4 mesiace (najmenej 1 mesiac) nad 10 stupňov
Oblačnosť na Slovensku je veľmi premenlivá. Určuje ráz počasia a je veľmi citlivá na orograficky členitý terén. V priebehu dňa pozorujeme dva režimy. Letný, charakterizovaný najväčšou oblačnosťou popoludní s minimom nad ránom, čo súvisí s konvekčným prúdením, a zimný typ s veľkou oblačnosťou ráno a v dopoludňajších hodinách, s minimom k večeru, ktorý sa vyskytuje od októbra do marca.
Veterné pomery sú tiež veľmi komplikované vzhľadom na reliéf Slovenska, ale aj na premenlivosť počasia. V ročnom priemere na Záhorí prevláda juhovýchodný vietor nad severozápadným. V Podunajskej nížine je to práve naopak. Na strednom Považí a na Ponitrí prevláda, tak ako na východnom Slovensku, severné prúdenie.
Atmosférické zrážky pokladáme za druhý najdôležitejší klimatický činiteľ. Patria k najpremenlivejším meteorologickým prvkom ako priestorovo, tak aj časovo. Na Slovensku priemerný úhrn zrážok kolíše od 520 mm (v Podunajskej nížine obec Hoste, Palárikovo 524 mm) do 2 000 mm vo Vysokých Tatrách (Zbojnícka chata 2 130 mm).
Teplota vzduchu patrí k hlavným klimatickým činiteľom, ktorá spolu s atmosférickými zrážkami určuje ráz jednotlivých oblastí. Najteplejšie miesto je v okolí Štúrova, ktorého priemerná ročná teplota je 10,4 °C (1931-1960), potom nasleduje Bratislava s priemernou teplotou 10,3 °C. Najvyššiu okamžitú teplotu namerali v Komárne, až 39,8 °C.Naproti tomu na Lomnickom štíte je ročný priemer teploty len - 3,7 °C. Z toho vidieť, že teplota s výškou ubúda. Teplotný gradient na 100 m je počas roka rozdielny. V priemere dosahuje podľa A. Gregora 0,61 °C/100 m, najväčší je v máji 0,76 °C/100 m, najmenší v januári 0,33 °C/100 m. Teplotný gradient veľmi závisí od typu počasia. Najmenšie teplotné gradienty sú najčastejšie v zimnom období, keď vznikajú často teplotné inverzie. Pri nich je často záporný teplotný gradient, lebo studený vzduch sa udržuje v dolinách a kotlinách. Preto aj najchladnejšie miesto je v uzatvorených kotlinách a dolinách, keď napríklad v povestnej zime r. 1929 11. februára namerali vo Vígľaši-Pstruši (-41 °C).
Územie Slovenska leží v miernom klimatickom pásme s pravidelným striedaním ročných období, čo je typickým znakom stredných zemepisných šírok. Atlantický oceán, Stredozemné i Baltické more sú od nás približne rovnako vzdialené. To ovplyvňuje aj počasie u nás.
