Vývoj počtu obyvateľov v minulosti neprebiehal plynulo. Vplývali naň predovšetkým vojny, nedostatok zdrojov obživy, epidémie, emigrácie, sociálne a hospodárske pomery. Podľa odhadov bol počet obyvateľov Slovenska v 12. storočí okolo 0,5 mil. Prvý avšak neúplný súpis sa vykonal po Satmárskom mieri (1711) v rokoch 1715 – 1720. Jeho cieľom bolo platenie daní.
Podľa sčítania obyvateľstva v roku 2001 žije na území Sk 85,8 % obyvateľov slovenskej národnosti, 9,7 % obyvateľov maďarskej národnosti, 1,7 % sa prihlásilo k rómskej národnosti, 0,8 % k českej národnosti, 0,4 % k rusínskej národnosti, 0,2 % k ukrajinskej národnosti a 1,4 % k ostatným národnostiam.
Prirodzený pohyb obyvateľstva je výsledkom natality a mortality. Po skončení 1. sv. vojny a po vzniku Československa bol apomerne priaznivá a optimistická situácia. Prirodzený prírastok dosahoval hodnotu 17,1 o. Vďaka vysokej natalite sa zaznamenali všetky slovenské okresy nárast počtu obyvateľov. Odvtedy až po rok 1938 natalita klesala na hodnotu 21,7 %o. Úmrtnosť vďaka zlepšenej lekárskej starostlivosti tiež klesala a dosiahla minimálnu hodnotu 13,3 %o. Keďže natalita klesala oveľa rýchlejšie ako mortalita, znižovala sa hodnota prirodzeného prírastku kedy dosahoval hodnotu 8,4 %o.
Väčšie pohyby obyvateľstva nastali na našom území v druhej polovici 19. storočia. V tom čase poľnohospodárstvo bolo hlavnou obživou obyvateľstva, ktoré už nestačilo uživiť miestne obyvateľstvo, čo podmienilo rozsiahlu emigráciu.
Medzi typy menšín, ktoré sa najčastejšie prejavujú dôrazným vyzdvihovaním svojej etnickej príslušnosti, udržiavaním svojich zvykov a tradícií a silnou jazykovou izolovanosťou, patrí maďarská menšina. Je to dané predovšetkým druhovou a vývinovou odlišnosťou jazyka.
Z krátkodobého historického pohľadu späť vieme, že väčšina Rómov sa zdržiavala, žila a žije na území Strednej a Južnej Európy. Slovensko patrí medzi krajiny s vysokým zastúpením rómskeho etnika v štruktúre obyvateľstva. Rómska minorita je charakteristická svojimi demografickými špecifikami, populačným nárastom porovnateľným s rozvojovými krajinami.
Na úvod by sme mali objasniť pojem nezamestnanosť. Podľa všeobecne daných poučiek je nezamestnanosť sociálno-ekonomický jav vyjadrujúci neúplné využitie práceschopného obyvateľstva, ktoré má o prácu záujem, ktorá môže byť dobrovoľná, kedy je počet voľných pracovných miest väčší alebo rovnaký ako počet nezamestnaných ľudí, alebo nedobrovoľná. Rozlišujeme tri druhy dobrovoľnej nezamestnanosti:
Triedenie populácie podľa určitého spoločného znaku vytvára konkrétnu populačnú štruktúru. K základným demografickým štruktúram patrí pohlavná a veková štruktúra, ktoré významne ovplyvňujú jednotlivé demografické procesy - pôrodnosť, úmrtnosť, potratovosť, sobášnosť, rozvodovosť, migráciu atď. Reprodukčné správanie ovplyvňujú i ďalšie štruktúry – rodinný stav, vzdelanie, národnosť a náboženské vyznanie.
Šírenie kresťanstva na Sk prebiehalo misiami z viacerých centier. Prvým kontaktom nášho územia s kresťanstvom bol pobyt vojakov 12. légie Marka Aurélia. V 7. storočí k nám prišli škótsky mnísi z Bavorska.
Prvý kresťanský kostol na území Sk bol vysvätený salzburským arcibiskupom Adalramom. Ďalšie kostoly boli v Bratislave.
Hustota obyvateľstva je najčastejšie používaným ukazovateľom rozmiestnenia obyvateľstva.Najvyššou hustotou sa vyznačujú najľudnatejšie mestské sídla Bratislava- viac jako 1000 obyv./km2, Košice- 500- 1000 obyv./km2, Prešov- 500- 1000 obyv./km2, Žilina. Vyššou hustotou jako je celoslovenský priemer110 obyv./km2, majú mestá západného Slovenska a to Senica, Malacky, Trenčín, Nitra, Poprad.
Jediným prameňom pre získanie údajov o vzdelanosti obyvateľov SR je sčítanie obyvateľstva. Tieto údaje zahŕňajú obyvateľstvo staršie ako 15 rokov.
Vzdelanostnú úroveň charakterizujeme pomocou 5 rôznych stupňov dosiahnutého vzdelania:
