Oblasť Podunajska je spojená najmä s vodou a vodnými plochami, ktoré ponúkajú ideálne možnosti pre letný pobytový turizmus, vodnú turistiku a rybolov. Oblasť Záhoria ponúka najmä prírodné krásy, historické pamiatky a možnosti pre vodné a rekreačné športy. Malokarpatský región je významnou vinohradníckou oblasťou Slovenska a ponúka najmä kultúrne pamiatky a ľudové tradície.
Dopravná poloha Bratislavského kraja a osobitne hl. m. SR Bratislavy je významne exponovaná predovšetkým z hľadiska medzinárodného tranzitu. Zastúpené sú všetky druhy dopravy. Špecifické postavenie má vodná doprava, využívajúca vodnú cestu po Dunaji s realizáciou časti výkonov v námornej a pobrežnej doprave.
Z hľadiska širších medzinárodných dopravných vzťahov má Bratislavský kraj veľmi dobrú dostupnosť Transeurópskymi multimodálnymi koridormi:
Na území BA kraja tvorí poľnohospodárska pôda 46,8% z celkovej výmery územia, t.j. 96062 ha. Jej výmera je v posledných rokoch v podstate stabilizovaná. Pozitívnym faktom pre poľnohospodárstvo v regióne je, že vďaka výhodným pôdno-klimatickým podmienkam je možné pestovať aj menej tradičné plodiny. Negatívnym trendom súčasnosti je fakt, že dochádza k úbytku ovocných sadov a víníc, resp. tieto sú v zanedbanom stave a existuje výrazný tlak na ich prekategorizáciu na stavebné pozemky.
Medzi najdôležitejšie odvetvia priemyslu patrí chemický priemysel, automobilový priemysel, strojárstvo, elektrotechnický a potravinársky priemysel. V poslednom období sa región Bratislava vyvinul na európske centrum automobilového priemyslu, ktorý prispieva 30% k celoslovenskému vývozu. V rámci prebiehajúcich štrukturálnych zmien v hospodárstve regiónu rastie význam terciárneho sektora najmä v oblasti obchodu a služieb, bankovníctva a poisťovníctva. Bratislavský kraj dlhodobo vykazuje najnižšiu mieru nezamestnanosti spomedzi všetkých krajov SR a dosiahnutá výška priemernej nominálnej mesačnej mzdy je nad úrovňou celoštátnej priemernej mesačnej mzdy .(4)
Zdravotná starostlivosť v kraji disponuje sieťou zariadení, z ktorých značná časť, najmä v hl. m. SR Bratislave predstavuje vysoko špecializované nemocnice, odborné liečebné ústavy, špecializované a rehabilitačné zariadenia, ktoré poskytujú liečebnú starostlivosť s celoslovenskou pôsobnosťou
V Bratislavskom kraji je najväčšie sústredenie vysokých škôl v SR. V hl. m. SR Bratislave sa nachádza 10 vysokých škôl – (Univerzita Komenského, Slovenská technická univerzita, Ekonomická univerzita, Vysoká škola múzických umení a Vysoká škola výtvarných umení.) Konkrétne je tu, 117 stredných škôl, 157 základných škôl a 203 materských škôl. Kvalita a dostupnosť nimi poskytovaných služieb je dlhodobo poznačená nedostatkom investícií zo strany štátu, ako aj zo strany obcí a VÚC, do ktorých pôsobnosti tieto zariadenia v zmysle zákona o prechode kompetencií prešli.
Bratislavský kraj mal k 31.12. 2006 celkom 606 753 obyvateľov, z toho 319 549 (52,7 %) bolo žien. Na celkovom úhrne obyvateľstva za SR sa podieľal 11,25 %. Demografické pomery, intenzitu a smerovanie prirodzeného i migračného pohybu obyvateľstva Bratislavského kraja rozhodujúcou mierou ovplyvňuje hlavné mesto SR Bratislava, ktorého podiel predstavuje asi 70,5 % z počtu obyvateľov kraja. V prirodzenom pohybe obyvateľstva sa dlhodobejšie prejavujú tendencie v podobe znižovania pôrodnosti v porovnaní s predchádzajúcim desaťročím, čo sa premieta v redukcii prirodzeného prírastku a v posledných 10 rokoch aj v prirodzenom úbytku. V migračnom pohybe (oproti predchádzajúcim desaťročiam) po roku 1990 dochádza k jeho značnému spomaleniu v súvislosti s oslabením imigračnej atraktivity hl. m. SR Bratislavy. Vo vekovej štruktúre sa znižuje podiel počtu detí do 14 rokov a vzrastá počet obyvateľov v poproduktívnom veku.
V rámci kraja sú 3 chránené krajinné oblasti Malé Karpaty, Záhorie a Dunajské luhy, 9 národných prírodných rezervácií, 20 prírodných rezervácií, 23 chránených areálov, 6 prírodných pamiatok a 1 národná prírodná pamiatka.
Klimaticky patrí kraj do mierne teplej oblasti, pričom v južnej časti sa kontaktuje s teplou oblasťou. Priemerné ročné teploty sa pohybujú najviac v intervale 8 ° C - 11 ° C. Úhrn ročných zrážok v priemere činí 530 mm a relatívna vlhkosť v priemere dosahuje 71% (PHSR 2007).
V Malých Karpatoch rastú v nižších polohách duby a vo vyšších nadmorských výškach prevažujú buky. Borska nížina je obrastená borovicovými lesmi hlavne v okolí Malaciek. V oblasti Dunaja sú prevažne lužné lesy. (Čeman 2005)
V oblasti Bratislavského kraja sa vyskytuje pomerne pestré zloženie pôd. Tok Dunaja kopírujú fluvizeme. V okolí Stupavy sa vyskytujú čiernice. V juhovýchodnej časti Bratislavského kraja sú prevažne černozeme. Záhorská nížina je pokrytá regozemami. Hnedozem a Kambizem (hnedá lesná pôda) sa vyskytuje v oblasti Malých Karpát.
Z hľadiska geomorfológie sa Bratislavský kraj rozprestiera na Borskej nížine, Podunajskej pahorkatine a podunajskej rovine. Zasahuje tiež do oblasti Malých Karpát. V oblasti Borskej nížiny sú prevažne íly, silty, piesky, štrky. Borskú nížinu pokryvajú viate piesky. V Malých Karpatoch hlavne v ich západnej časti sa vyskytujú prevažne pieskovce, ílovce, vápence, ktoré. Východnú časť Malých Karpát pokrývajú hlavne granity, granodiority, Oblasť Podunajskej roviny a podunajskej pahorkatiny pokrývajú íly, piesky, štrky ojedinele sloje lignitu..
Bratislavský kraj s 2052 km2 je najmenším krajom SR s podielom 4,2 % z rozlohy Slovenskej republiky. Leží v juhozápadnej časti SR, kde vytvára spoločnú hranicu s Rakúskou a Maďarskou republikou. Na severe, východe a juhovýchode hraničí s Trnavským krajom. V kraji je najzápadnejší bod SR na západnej hranici s Rakúskom v obci Záhorská Ves v okrese Malacky.
Banskobystrický kraj dosahuje štvrtý najvyšší podiel z úhrnu SR v počte organizácií (právnických osôb) so sídlom v kraji. V roku 2004 sa kraj podieľal na tvorbe hrubého domáceho produktu SR a na tvorbe hrubej pridanej hodnoty SR 10,2 % podielom. V zamestnanosti podľa sektorov z roku 2004 v pôdohospodárstve pracuje 6% obyvateľov, v priemysle a stavebníctve 33% a v službách 61%.
Počet miest: 24 (55 % obyvateľstva), počet obcí : 516
Prevažujú malé obce s počtom do 500 obyvateľov, ktoré tvoria 35,27 % z celkového počtu obcí.
Stupeň urbanizácie v roku 2006 bol 53,72. (SR 55,35).
Ku koncu roka 2006 z miest iba Banská Bystrica (6. najľudnatejšie mesto SR) a Zvolen presiahli počtom obyvateľov ku koncu roka 2006 počet 40 tisíc.
