- do triasu: v najstaršej etape Západných Karpát sa v jej priehlbine usadzovali piesočnaté a ílovité sedimenty, neskôr silne premenené - ruly, migmatity, svory, fylity, sú súčasťou jadier všetkých pohorí Vnútorných Karpát; usadzovali sa aj tufy, neskôr spolu s bazaltmi premenené na amfibolity (V Nízkych Tatier, Malé Karpaty); najmohutnejšie vyvinuté staropaleozoické komplexy vo V časti Slovenského rudohoria (gelnická a rakovecká skupina); gelnická skupina charakteristická flyšovou sedimentáciou a mohutným kyslým vulkanizmom, rakovecká sedimentáciou pieskovcov a piesočnatých bridlíc, vyššie ílovitých bridlíc, sprevádzaná sopečnou činnosťou;
- glaciálny reliéf: kar (ľadovcový kotol) – vzniká v záveroch ľadovcových dolín eróziou ich dna a bokov, tróg – ľadovocová dolina, tvar U – nielen hĺbková, ale aj bočná erózia pôvodnej riečnej doliny s tvarom V, visiace doliny – bočné doliny, ktoré ústia do hlavnej ľadovcovej v určitej nadmorskej výške, na skalných skokoch dolín vodopády (Studenovodské, Hviezdoslavov, Skok a i.), morény – valy z neutriedeného materiálu (skalné úlomky, piesok, hlina), pred ústím Kôprovej, Važeckej, Furkotskej, Mlynickej alebo Mengusovskej doliny a inde, glacifluviálne sedimenty (Popradská, Liptovská, Oravská kotlina a Podtatranská brázda); okrem V. Tatier ľadovcový reliéf aj v N. Tatrách a inde
- formy reliéfu nie sú závislé len od geomorfologického činiteľa, ale aj od geologického prostredia
- reliéf na vonkajšom flyši: ílovcový flyš – menej odolný, sústavy eróznych brázd a kotlín; pieskovcový flyš – vypreparované chrbty a vrchy; Dukliansko-bukovský flyš – V od Dukly dlhé pásy synklinál a antiklinál v smere SZ-JV, dlhé brázdy v synklinálach vzniknuté riečnou eróziou, pásma vyšších horských chrbtov vzniknuté erózno-denudačnými procesmi v antiklinálach, v niektorých prípadoch členené tokmi, ktoré ich priečne prerezávajú; Bukovské vrchy – krátke zavreté vrásy (brachyvrásy), malé erózno-denudačné kotliny vyhĺbené v jadrách synklinál (vodná nádrž Starina, dediny Runina, Nová Sedlica, Ulič), vysoké horské pásma s jednotlivými vrchmi tvorené krátkymi zavretými antiklinálami (Kremenec, Bukovec, Nastaž, Stinka); Magurský príkrov – opačne usporiadané vrstvy hornín, v synklinálach prieskovec, v antiklinálach ílovec (bystrická jednotka), inverzia reliéfu; Račianska a brezovsko-račianska jednotka – dlhé erózne brázdy a dlhé, užšie inverzné pieskovcové chrbty a vrchy, na V SVK pohraničné pásmo Nízkych Beskýd, v Z časti račianskej jednotky (Javorníky), pozdĺžne doliny (pozdĺžna riečna sieť, Kysuca, Bystrica, Topľa, Ondava);
Hlavné horotvorné pochody prebiehali koncom druhohôr a v treťohorách. Na stavbe vnútornej časti Západných Karpát sa však zúčastňujú aj staršie horninové komplexy. To znamená, že naše územie sa vyvíjalo v rámci Európy dlhé obdobie, pričom sa opakovali procesy sedimentácie hornín v oceánskych depresiách, ich vrásnenie a obdobia suchozemského vývoja. V najstaršej vývojovej etape Západných Karpát vznikla v ich priestore priehlbina, v ktorej sa striedavo usadzovali piesočnaté a ílovité sedimenty. Tie boli neskôr silne premenené. Sú to rozličné ruly, migmatity, svory, fylity. Vyskytujú sa vo všetkých pohoriach Vnútorných Karpát, kde sú súčasťou ich jadier. Podrobne a uspokojujúco je geologický vývoj Západných Karpát až po kvartér popísaný v skriptách na stranách 10 až 14.
